„Ale nám dnes krásne svieti slnko!“
vydýchne si mama nahlas povzbudivým hlasoma stisne pritom synovi jeho malú, teplú ručičku.
Potom na neho uprie svoj pohľad plný lásky, pokory a vďačnosti a čaká, čo odpovie.
„Slnko svieti krásne vždy, mami, nie iba dnes,“
odvetí po chvíľke ticha Miško a kráčajúc ďalej si s radosťou užíva prechádzku.
Tento týždeň sú už tretíkrát v lese. Páči sa mu len tak
sa túlať po svahoch s čerstvo vyrastenou jarnou trávičkou
medzi voňavými stromami. Predtým tak často na prechádzky
s rodičmi nechodili.
Trávili spolu oveľa menej času. Škola, práca, krúžky, domáce
úlohy... Toto všetko sa zmenilo jedného dňa, keď mama
vyhlásila, že od zajtra sa do školy nejde a všetci ostanú
chvíľku doma. Všetci spolu. Odvtedy ide Miškov život síce
rovnako ďalej ako predtým, pretože život je nezastaviteľný,
len sa nevidí s kamarátmi a na výlety do lesa si dáva rúško,
na ktoré si nakreslil úsmev.
...